Pravidlo, že každá reklamácia zo strany spotrebiteľa musí byť vybavená najneskôr do 30 dní od jej uplatnenia, je notoricky známe. Táto lehota je definovaná v § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pričom vychádza už z predchádzajúcej právnej úpravy. Predávajúci si na ňu zvykli a sú si vedomí, že každá reklamácia musí byť v tejto lehote vybavená, keďže v zmysle citovaného ustanovenia, po jej uplynutí, vzniká spotrebiteľovi právo od zmluvy odstúpiť (a teda právo žiadať vrátenie zaplatenej ceny), resp. alternatívne právo na výmenu výrobku za nový výrobok.

Doterajšie prevládajúce chápanie daného ustanovenia, nielen medzi laickou verejnosťou, bolo, že v prípade uplynutia tejto lehoty nie je relevantné, či bola uplatnená reklamácia aj dôvodná (t.j. či výrobok bol vadný, resp. mal vady, za ktoré zodpovedal predávajúci) a vyššie uvedené práva vznikajú spotrebiteľovi automaticky. Touto problematikou sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v konaní spis. zn. 3Cdo/220/2017 vydal dňa 11.10.2018 rozsudok, pričom ako uvádza vo svojom rozhodnutí, posudzoval nasledovné otázky:

a/ „či spotrebiteľovi v prípade, ak jeho reklamácia na odstránenie vád nebola vybavená v 30 dňovej lehote od jej uplatnenia, vzniká týmto okamihom právo na odstúpenie od zmluvy, ako by išlo o neodstrániteľnú vadu tovaru“;

b/ „či nedodržanie lehoty 30 dní na vybavenie reklamácie zakladá domnienku existencie tvrdenej vady, z ktorého dôvodu súd už jej objektívnu existenciu neskúma“.

Názor súdu, ku ktorému dospel vo vzťahu k vyššie uvedeným otázkam, je jednoznačný: „...márne uplynutie 30 dňovej lehoty stanovenej na vybavenie reklamácie v § 18 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. nezakladá domnienku existencie reklamovanej vady a nároky zo zodpovednosti za takúto vadu má kupujúci len vtedy, ak vada objektívne existuje.“. Ďalej dopĺňa, že je vždy nevyhnutné, aby sa súd „...zaoberal samotnou existenciou vady, určením, či v konkrétnej veci ide o tzv. „reklamačnú vadu.“.

Ak teda reklamovaná vada nie je vadou, resp. je vadou, ale takou, za ktorú predávajúci nezodpovedá, tak ani napriek uplynutiu 30 dňovej lehoty na vybavenie reklamácie právo spotrebiteľa na vrátenie zaplatenej ceny/výmenu výrobky nevznikne a predávajúci je oprávnený túto reklamáciu zamietnuť. Samozrejme, stále pôjde o porušenie povinnosti podľa § 18 ods. 4 citovaného zákona, nič menej možná sankcia za toto porušenie bude už v inej rovine – pokuta uložená zo strany Slovenskej obchodnej inšpekcie ako orgánu dozoru nad dodržiavaním zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. 

V zmysle princípu právnej istoty a pridržiavania sa ustálenej rozhodovacej praxe možno očakávať, že vyššie opísaný názor formulovaný Najvyšším súdom Slovenskej republiky si osvoja všetky všeobecné súdy a budú ho takto aplikovať.