Nedávno Stentors zastupovala klienta, člena pozemkového spoločenstva – urbárnika vo veci určenia neplatnosti uznesení zhromaždenia na ktorom boli prijaté rozhodnutia, ktoré výrazne zasiahli do práv klienta, najmä tým, že výbor urbáru presadil do programu na zhromaždení urbárnikov rozhodnutie o tom, že

(i)    každý urbárnik na zhromaždení bude mať len jeden hlas bez ohľadu na jeho veľkosť podielu a 

(ii)   rozšírenie zákonného predkupného práva o povinnosť ponúknuť svoj podiel na predaj výboru urbáru.

Predmetné konanie sa dostalo až na Najvyšší súd SR pod č. k. 2Cdo/100/2023, ktorý zamietnutím dovolania a jeho odôvodnením potvrdil právny názor, ktorý v Stentors zastávame. Zásadné právne závery s odôvodneniami rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorým zamietol dovolanie sú najmä:

Kto môže podať žalobu a ďalšie podmienky aktívnej legitimácie

Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí potvrdil, že aktívne legitimovaný na podanie žaloby o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia je každý urbárnik

(i)    bez akýchkoľvek limitov, obmedzení, či ďalších podmienok, vrátane podmienky  minimálneho počtu dvoch členov a

(ii)   nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem  ani skutočnosť, že urbárnik bol predmetným rozhodnutím ukrátený na svojich právach.

Najvyšší súd SR ďalej uviedol, že právny argument dovolateľa s odkazom na komentár k ustanoveniu § 15 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách v ktorom sa uvádza, že by žalobca (prehlasovaný urbárnik) má preukázať, že bol rozhodnutím zhromaždenia ukrátený na svojich právach, inak by súdy nemali vyhovovať takýmto žalobám s odkazom na inšpiratívny rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici nie je správny. Ide o osamotený názor krajského súdu ako súdu odvolacieho vyjadrený v závere svojho rozhodnutia, na ktorý najvyšší súd ako najvyššia súdna autorita v sústave všeobecného súdnictva nenadviazal a ani ho nepotvrdil. Týmto Najvyšší súd SR jasne uviedol, že právne závery autorov predmetného komentára nie sú správne a žiadna ďalšia podmienka, okrem prehlasovania, nie je potrebná na podanie žaloby o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia.

Analógia zhromaždenia pozemkového spoločenstva s právnymi úpravami iných zhromaždení

Dovolateľ vo svojom dovolaní ďalej argumentoval aj odklonením sa odvolacieho súdu od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa týkali neplatnosti  valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným podľa Obchodného zákonníka a neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, kde Najvyšší súd SR jasne uviedol, že ide o skutkovo a právne nesúvisiace rozhodnutia s posudzovaným sporom, pričom poukázal na svoje predošlé rozhodnutia k otázke možnej analógie Obchodného zákonníka vo veciach pozemkových spoločenstiev.

Členovia urbáru, ich práva a evidencia

Rovnako Najvyšší súd SR jasne uviedol, že nemôže byť na ujmu urbárnikovi určený spôsob evidencie urbárnikov k jednému konkrétnemu dátumu, ak evidencia nezodpovedá skutočnému stavu.

Naopak Najvyšší súd SR poukázal na povinnosť zapísať do zoznamu členov a do zoznamu nehnuteľností zmeny evidovaných skutočností do piatich dní odo dňa ich nahlásenia. Neustál argument dovolateľa, že svoje práva na zhromaždení mohli vykonávať výlučne urbárnici, ktorí boli zapísaní do zoznamu spoločenstva k 31.12. predošlého kalendárneho roka (teda aj tí, ktorí už urbárnikmi ani neboli). Najvyšší súd SR jasne uviedol, že takýto výklad by nebol v súlade so zákonom akcentujúc jedno z najdôležitejších práv urbárnika, a to právo zúčastňovať sa zasadnutí zhromaždenia skladajúceho sa zo všetkých členov spoločenstva (bez výnimky a ohľadu na výšku spoluvlastníckeho podielu) a hlasovať na ňom.

Kogentnosť a dispozitívnosť ustanovení zákona

Ohľadne dispozitívnosti ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách sa dovolateľ domáhal potvrdenia, že ide o dispozitívne ustanovenie, a teda je možné upraviť hlasy urbárnikov na zhromaždení odlišne od zákonnej úpravy, ktorá uvádza, že každý člen spoločenstva má pri rozhodovaní zhromaždenia rovnaký pomer hlasov, aký mu patrí podľa pomeru účasti člena spoločenstva na výkone práv a povinností. Tieto argumenty vychádzajú aj priamo z komentára (rovnaká publikácia ako bola spomínaná pri aktívnej legitimácii na podanie žaloby o neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia vyššie) k ustanoveniu § 15 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách, na ktoré dovolateľ viackrát poukazoval.

Najvyšší súd SR nakoniec túto otázku neriešil, keďže krajský súd vecne a právne správne určil neplatnosť rozhodnutia zhromaždenia z dôvodu chýbajúceho kvóra na hlasovanie (procesný dôvod) a preto nemusel riešiť ani otázku obsahu rozhodnutia, t.j. zmenu počtu hlasov tak, že každý urbárnik bude mať iba jeden hlas bez ohľadu na jeho pomeru účasti na výkone práv a povinností. Avšak odôvodnenie krajského súdu odcitoval, keď tento jasne uviedol, že by išlo o rozpor s ustanoveniami § 9 ods. 4 a §15 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách ako aj článkom 20. Ústavy Slovenskej republiky.

Úprava predkupného práva

Najvyšší súd SR sa s argumentmi dovolateľa o „spresnení“ procesu ponukovej povinnosti zákonného predkupného práva, ktoré de facto a de iure bolo rozšírenie povinností zákonného predkupného práva urbárnikov a to ponúknuť svoj podiel aj výboru pozemkového spoločenstva nad rámec zákonnej úpravy. Dovolateľ argumentoval „len spresnením“, ale Najvyšší súd SR poukázal na text právnej normy v ustanovení § 9 ods. 8 zákona o pozemkových spoločenstvách a uviedol, že nie je možné žiadnym výkladom preklenúť, nahradiť neexistujúcu vôľu zákonodarcu ohľadom možnosti predkupného práva výboru a že takéto rozširovanie povinnosti spoluvlastníkov na rámec zákona nie je prípustné.