V predchádzajúcej časti sme sa venovali problematike výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v tejto časti sa budeme venovať pripravovanej novele Trestného zákona, ktorou sa má zaviesť nová skutková podstata trestného činu – trestný čin falšovania a pozmeňovania zdravotnej dokumentácie, ako aj legislatívnym zmenám účinným od 1. júna 2019.

Pripravovaná novela Trestného zákona

Novela Trestného zákona, ktorá je momentálne v štádiu vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania, má zaviesť novú skutkovú podstatu trestného činu – trestný čin falšovania a pozmeňovania zdravotnej dokumentácie.

Podľa dôvodovej správy je dôvodom na jej prijatie práve absencia trestnoprávnej zodpovednosti za manipuláciu s údajmi, ktoré sú obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii (napr. údaje o chorobách pacienta, údaje o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, o predpísaných a podaných humánnych liekov a pod.)

Falšovaním zdravotnej dokumentácie by sa v prípade prijatia tejto novely malo rozumieť úplné vyhotovenie zdravotnej dokumentácie, ktoré má vyvolať dojem, ako by bola skutočne vydaná – jednak príslušným zdravotníckym pracovníkom a jednak predpísaným spôsobom.

Pod pozmeňovaním zdravotnej dokumentácie sa rozumie vykonanie podstatnej zmeny obsahu, ako aj odstránenie určitých údajov obsiahnutých v zdravotnej dokumentácii, pričom nie je podstatné, akým spôsobom sa zmena vykoná, či prepísaním údajov, ich doplnením, odstránením alebo vymazaním určitých údajov a pod.

Uvedená zmena môže pozitívne prispieť k tomu, že dohliadané subjekty odradí od myšlienok zakryť zanedbanie poskytnutej zdravotnej starostlivosti a môže dopomôcť k riadnemu výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Novela zákona o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zavedenie tzv. „klinického auditu“

Národná rada Slovenskej republiky schválila 13. mája 2019 novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“). Dátum účinnosti novely zákona v časti klinického auditu bol určený na 1. júna 2019.

Medzi najväčšie zmeny v oblasti prevencie zanedbania zdravotnej starostlivosti patrí novozavedený inštitút klinického auditu (§ 9b zákona).

Čo je to klinický audit?

Klinickým auditom sa bude rozumieť systematické preverovanie a hodnotenie dodržiavania štandardných postupov na výkon prevencie, štandardných diagnostických postupov a štandardných terapeutických postupov, interného systému hodnotenia bezpečnosti pacienta a minimálnych požiadaviek na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta.

Bezpečnosť pacienta, nežiadúce udalosti a interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta

Bezpečnosťou pacienta sa bude rozumieť predchádzanie nežiadúcej udalosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, pričom takouto nežiaducou udalosťou sa rozumie:

• udalosť alebo okolnosť, ktorá mohla spôsobiť alebo spôsobila poškodenie zdravia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorej bolo možné predísť; za nežiaducu udalosť sa považuje aj prípad, keď poškodeným je poskytovateľ alebo zdravotnícky pracovník;
• neočakávané zhoršenie zdravotného stavu pacienta, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu zdravia s trvalými následkami alebo k úmrtiu pacienta, ktorému bolo možné predchádzať;
• udalosť alebo okolnosť, ktorá mohla spôsobiť alebo spôsobila poškodenie zdravia pacienta, u ktorej sa preukázalo, že jej bolo možné sa vyhnúť, alebo
• situácia, pri ktorej bol identifikovaný postup, ktorý je nesprávny, nezodpovedá štandardným postupom a mohol by viesť k zhoršeniu zdravotného stavu pacienta.

Interným systémom hodnotenia bezpečnosti pacienta sa bude rozumieť systém na identifikáciu, analýzu, riadenie a predchádzanie nežiaducich udalostí. Na presnejšie vymedzenie interného systému hodnotenia bezpečnosti pacienta, konkrétne na minimálne požiadavky na tento systém, si budeme musieť ešte nejaký čas počkať. V najbližšej dobe by ich malo ustanoviť Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky formou vyhlášky.

Kto bude vykonávať klinický audit?

Klinický audit bude vykonávať Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo osoby, ktoré sú odborne spôsobilé na výkon zdravotníckeho povolania (ďalej len „prizvané osoby“), a to na základe písomného poverenia ministerstva zdravotníctva.

Odborná spôsobilosť výkonu klinického auditu sa zabezpečí prostredníctvom prizvaných osôb, z ktorých najmenej dve musia mať odbornú spôsobilosť v pracovných činnostiach, v ktorých sa dohľad vykonáva, a taktiež najmenej 10-ročnú odbornú zdravotnícku prax. Naviac, osoby, ktoré naplnia niektorý z predpokladov zaujatosti, budú z výkonu klinického auditu vylúčené.

Prínos klinického auditu pre pacienta

Po vykonaní klinického auditu môže ministerstvo rozhodnúť dvoma spôsobmi, a to rozhodnúť, (i) že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je v zhode s požiadavkami na klinický audit alebo (ii) vyjadrí nesúlad s požiadavkami na klinický audit.

V prípade, že ministerstvo rozhodne o zhode, tak to znamená, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti poskytuje zdravotnú starostlivosť v súlade so štandardnými postupmi, interným systémom hodnotenia bezpečnosti pacienta a minimálnymi požiadavkami na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta a za obdobie, za ktoré sa vykonal klinický audit, poskytovateľovi udelí certifikát potvrdzujúci tieto skutočnosti.

V prípade nesúladu ministerstvo rozhodne, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neposkytuje zdravotnú starostlivosť v súlade so štandardnými postupmi, interným systémom hodnotenia bezpečnosti pacienta alebo s minimálnymi požiadavkami na interný systém hodnotenia bezpečnosti pacienta. Na čo sa následne viaže ďalší postup na odstránenie týchto nedostatkov – iniciovanie konania o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Ministerstvo bude povinné na svojej webovej stránke zverejniť výsledky vykonaného klinického auditu.

Na záver

Pri odpovedi na úvodnú otázku, či bude dohľad nad výkonom zdravotnej starostlivosti účinnejší, môžeme konštatovať, že aj vďaka tlaku médií, poškodených rodín a verejnosti, dochádza k pozitívnemu trendu pri úprave právnych predpisov.

Klinický audit podľa nášho názoru otvorí pacientovi dvere pri rozhodovaní, ktorému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti zverí riešenie svojich zdravotných problémov.

Niektoré otázky, jednou z nich je napríklad aj priama účasť poškodených rodín v konaní o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou, stále nie sú vyriešené, avšak vďaka verejnému prísľubu predsedu vlády Slovenskej republiky existuje predpoklad, že sa v blízkej budúcnosti vyriešia.